Goticko-renesančná protiturecká pevnosť, bývalý kláštor premonštrátov, leží na nízkej vyvýšenine na juh od obce Bzovík.
Bzovícky kláštor s cistercitským opátstvom založil okolo roku 1130 komes Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov spolu so synom Mikulášom a manželkou Žofiou, sestrou uhorského kráľa Ladislava. Neskôr tu vzniklo premonštrátske prepoštstvo, ktoré sa postupne stalo najväčším feudálnym panstvom v Honte. Kláštorný kostol postavili v prvej polovici 12.storočia, hoci sa prvýkrát spomína až v roku 1285. Počas bojov medzi stúpencami poľského Ladislava Jagelovského a uhorskej Alžbety, tunajšie okolie plienili Jiskrovi vojaci, ktorí sídlili v Krupine.
Z tohto obdobia, z rokov 1444 -1446, pochádza gotická prestavba areálu. K staršej románskej lodi s dvojvežovým priečelím pristavili novú svätyňu, postavili nové kláštorné krídlo a rajský dvor. Gotickou úpravou sa iba čiastočne porušila pôvodná románska stavba kostola a kláštora. Opravený kláštorný areál podpálili v roku 1471 Krupinčania. V roku 1530 napadol kláštor Žigmund Balassa, oligarcha stredného Slovenska, známy svojím bezohľadným postojom k poddaným. Tunajších rehoľníkov vyhnal a začal s veľkolepou prestavbou bývalého kláštora na protitureckú pevnosť. V priebehu rokov 1530-1546 zbúral poškodený kostol spolu s južnou vežou a s južným kláštorným krídlom. Vytvoril veľké nádvorie, nadstaval starú románsku južnú vežu, z ktorej vznikla pozorovateľňa. Ostatné časti kláštora adaptoval na bývanie. Stará sakristia slúžila ako kaplnka. Celý bývalý kláštor opevnil vysokým plným múrom so štyrmi nárožnými baštami. Okolo pevnosti bola vodná priekopa. Nový vstup do areálu umiestnil na severozápadnej strane, pri nárožnej bašte. Renesančný vstupný portál mal padací most. Po Balassovej smrti v roku 1559 kláštor spolu s majetkami získala jeho vdova Barbora, rodená Fánchyová. Rodina Fánchyovcov vlastnila pevnosť až do polovice 17.storočia.
V roku 1678 Bzovík obsadili povstalecké vojská Imricha Thökölyho. Po ich odchode sa areál stal majetkom jezuitov a po ich zrušení majetkom ostrihomského seminára. Po roku 1678 pevnosť opravil a barokovo prestaval ostrihomský biskup Juraj Szelepcsényi, o čom informuje aj pamätná tabuľa nad vstupom do areálu. Ostrihomská kapitula spravovala tunajšie majetky do roku 1908, keď ich predala. V roku 1925 Bzovícke panstvo zaniklo. Za druhej svetovej vojny a po nej kláštorné budovy značne poškodili. Románsku vežu, ktorá dovtedy stála, zbúrali a časti vnútorných múrov rozobrali. V roku 1969 sa postupne začalo s výskumami, projektovou dokumentáciou a zabezpečovacími prácami.
Pôvodný románsky kostol, postavený z kamenných kvádrov, bol dvojvežový, k jeho severnej strane pristavali gotickú sakristiu a kláštor s obiehajúcou krížovou chodbou a rajským dvorom. Monumentálne opevnenie, na nároží so štyrmi prevýšenými oblými baštami, chránila vodná priekopa. Jednotlivé bašty boli prístupné ochodzou a goticko-renesančnými portálmi, na niektorých sú iniciálky S. B. (Sigismundus Balassa) a datovanie 1545.
Video: LEGENDA O BZOVÍKU
https://www.youtube.com/watch?
S povolením autora: Ján Greš
Otváracie hodiny, návštevný poriadok
